Zobraziť štandardnú verziu stránky
SPV

Ďalšie veľké víťazstvo Sama Schrödera

„Dosť nezvyčajný život, ale vždy som bol šťastný,“ tvrdí holandský tenista na vozíku Sam Schröder. Do svojich šestnástich narodenín absolvoval 30 operácií a v nemocnici trávil dlhé týždne. Príčinou bola vrodená genetická choroba zvaná SHFM syndróm, ktorá mu deformovala ruky aj nohy. A do toho sa musel dnes 30-ročný paralympionik z Geelenu (vyše 30-tisícové mestečko v provincii Limburg) popasovať s rakovinou hrubého čreva. „To, že som si tým prešiel ma zocelilo. Nepomohlo mi to byť len dobrým človekom, no vďaka tomu som sa zlepšil aj na kurte. Naučilo ma to byť pokojný za každej situácie bojovať a nevzdávať sa. Tak ako som sa nevzdával, keď som podstupoval liečbu rakoviny,“ cituje jeho slová server paralympic.org.

Ako Ivaniševič
Nie sú to prázdne reči. Schröder, ktorý má na každej ruke len jeden prst a má deformované aj obe chodidlá, sa skutočne dokázal presadiť. V septembri po prvý raz triumfoval v kategórii vozičkárov na US Open a dnes je z neho svetová tenisová trojka (v kategórii quad, nie v hlavnej open). Za Austrálčanom Dylanom Alcottom a Britom Andym Lapthornom. Práve Alcotta však Schröder vo finále dokázal zdolať. Hoci v druhom sete od Austrálčana dostal kanára, celý súboj napokon vyhral 7:6, 0:6, 6:4.
„Bol to môj prvý grandslamový turnaj v živote. A hneď víťazný. Nemôžem byť šťastnejší,“ povedal Sam po newyorskom turnaji, na ktorý sa dostal vďaka divokej karte.
Vyhrať US Open na prvú šupu je nezvyčajné aj medzi zdravými. Doteraz to dokázali len Chorvát Goran Ivaniševič a Belgičanka Kim Clijstersová. „Cítim sa ako v siedmom nebi. Ďakujem rodine aj trénerom, ktorí pri mne po celý čas stáli,“ rozplýval sa pred dvoma mesiacmi Schröder.
Keď v New Yorku dohral, bola doma v Holandsku polnoc, ale Sam letel k telefónu, aby sa s najbližšími podelil o svoju radosť. „Bola to moja priorita. A potom už prišli na rad novinári,“ spomínal na víťazné okamihy Sam, ktorý hrá s raketou prišroubovanou špeciálnou ortézou k jeho ľavej ruke.
Alcott Holanďanovi o pár dní neskôr v Paríži na French Open prehru oplatil, v semifinále mu nedovolil uhrať ani set a napokon turnaj vyhral, no Sam si urobil radosť aspoň víťazstvom v boji o 3. miesto (paratenisti hrali aj o bronz) nad Američanom Davidom Wagnerom. Zakončil tak rok, ktorý ho po rokoch zdravotných peripetií vrátil do svetovej špičky.

Krutá diagnóza
Schröder objavil čaro tenisu v jedenástich. Skúšal aj parahokej, paracyklistiku či parabasketbal, no rozhodol sa pre tenis. „Bola to najväčšia zábava a neprestávalo ma to baviť. Od tej chvíle som vedel, že presne toto chcem robiť.“
Pod taktovkou trénera Joopa Broensa trénoval najskôr hodinu týždenne, no postupne – keď bolo jasné, že je talentovaným hráčom – driny pribúdalo. A začali prichádzať turnaje. Prvú mládežnícku medailu získal v pätnástich, v šestnástich mal na konte triumf na prvom medzinárodnom turnaji.
Sľubne rozbehnutú kariéru však zabrzdila neúprosná diagnóza. Samovi v októbri 2017 ako osemnásťročnému diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. V čase, keď bol svetovou juniorskou jednotkou a šiestim najlepším hráčom medzi seniormi. Namiesto ďalších zápasov musel chodiť do nemocnice. Na chemoterapiu aj rádioterapiu. V určitých fázach už vôbec nevládal prijímať bežným spôsobom potravu, tak ho museli kŕmiť špeciálnou hadičkou.
Boli to časy, kedy schudol desať kíl, no boj nevzdal. Po všetkých procedúrach konečne dostal zelenú a mohol podstúpiť operáciu, pri ktorej mu časť hrubého čreva odobrali. Až po chirurgickom zákroku sa Sam mohol vrátiť k tenisu.
„Bola to pre mňa najdôležitejšia vec. Aj doktorovi som hovoril. Nech už to dopadne akokoľvek, keď to celé skončí, chcem sa vrátiť k tenisu,“ priznáva holandský tenista. „Myslím, že práve motivácia vrátiť sa mi pomohla všetko prežiť,“ domnieva sa dnes.

A teraz Tokio
Štyri týždne po operácii zvládol Schröder na kurte rovnú štvrťhodinku. A s pribúdajúcim časom pridával znovu bývalú záťaž. Po triumfe na US Open už sníva ďalší veľký sen – zahrať si o rok aj na paralympiáde v Tokiu.
Absolútnu istotu štartu nemá, v Japonsku sa v lete 2021 predstaví v kategórii quad len osem najlepších mužov, no post svetovej trojky by dovtedy stratiť nemal. Aj keď v športe je možné všetko. „Ešte nás dovtedy čaká dosť turnajov a vzhľadom na to, čo všetko sa dnes deje vo svetovom športe si nemôžete byť ničím istý. No pokúsim sa tých bodov nazbierať čo najviac,“ tvrdí.
Holandský tenis na vozíku, ktorý od Soulu 1988 nazbieral na paralympiádach už 36 medailí, by však mal mať v Schröderovi v Tokiu ďalšieho adepta na cenný kov. Poslednú mužskú medailu v tomto športe získali Holanďania pred ôsmimi rokmi – bronz Ronalda Vinka.
„Jasné, že rozmýšľam o zlate, ale nie každému sa to podarí. Urobím pre to, čo bude v mojich silách, no už samotný zápas na veľkom štadióne pred množstvom divákov by bol pre mňa veľkým zážitkom,“ brzdí prehnaný optimizmus Schröder.

RASTISLAV HRÍBIK

 

Podobné články

Exkluzívny partner

Automobilový partner

Generálny partner SPT Tokyo 2020

Hlavní partneri

Generálny partner

Komunikačný partner

Hlavný mediálny partner

Oficiálni partneri

Mediálni partneri

Dodávatelia